Ako trávim Vianočný deň?

24. prosince 2010 v 16:37 | lilz |  My diary
Tak a sú tu Vianoce. Nebudem tu obkecávať zbytočné sladké rečičky o tom, aké sú to sviatky plné lásky a radosti, pretože už ma to pomaly začína otravovať. Prejdime však k tomu, čo robím:

Takže, vstala som, ani som si neuvedomila, že sú Vianoce, veď nie je žiaden sneh. Nič také som nerobila. Potom som sa šla osprchovať (resp. okúpať s mladšou ségrou) a umyla som si vlasy. Čistučká som šla k susekám, ku ktorým chodíme na posedík aj so staršou sestrou už odjakživa. Je tam vždy pohodička. No a vrátila som sa asi pred hodinou a moji rodičia aj sestry odišli k susedom (na tzv. múrikovicu, tak to oni volajú- jednoducho si na hodinku-dve idú dať punč so susedmi, mne sa to veľmi nepozdáva....). Ibaže ja som nešla pretože tí susedia majú dve deti- jeden chalan je skoro tký starý ako moja staršia sestra a dcéra je iba o rok staršia ako moja malá 4 ročná druhá ségra. Tí si aspoň majú čo povedať, ale čo JA? A tak som tu zostala sama a totálne sa nudím, pretože v telke nejde nič "výnimočné", čo by som nevidela na Vianoce už minulý, predminulý atď atď rok. Veď koho zaujíma otrepaný Mrázik, alebo Dívka na Košteti? Koledy sa mi nechcú púšťať, vlastne sa mi nič nechce- u nás sú Vianoce obyajný deň... Až.... Do pol šiestej, kedy sa to začína. Navečeriame sa (čo je úplná nudááá, pretože nemôžem odchádzať zo stola), potom upraceme kuchyňu a ideme sa "skryť", aby sme nevideli "Ježííška" resp. môjho tatínečka, :D, ako dáva pod stromček veľa darčekov. Vtedy je to úplne geniálne. Príde k nám celá rodina a večer sa pokojne rozprávame. A potom sa o takej dvanástej pomaly dávam dopostele, ale testujem dárky :D.


Neviem, ale akosi sa mi to nepozdáva, dnešné Vianoce sú akési obyčajné. Je mi až do plaču, že tu sedím ako v normálny deň a čumím do compu. Nuž, ale čo tu mám robiť? Asi idem pozapaľovať sviečky a všetko tu krásne pripraviť. Veď do večere mám ešte hodinku... :) +).... Už sa teším na momenty s rodinkou PO večeri.. :)... Inak, strašná haluz, že ľudia sú aj teraz na blogoch a Facebook-u... :D PAPAP. :*<3 ... Inak, toto mám na profilovke na FB:



No, uznajte, že je to originálnejšie ako tie trápne obrázky z googlu, ktoré nemajú ten vtip, iba obyčko nápis: Merry X-Mas :/.... Ttoto je origiš môj výtvor a nápad.. :) Dúfam že nemusím prekladať :D Keby dačo, existuje slovník :P... A ešte aj vám.. UŽITE SI TO!!!!!! ÁÁ, ja už teda pôjdem ... :D Veď zachvíľku prídu.. :D Teda dúfam :DD....
 

Because I am sorry

22. prosince 2010 v 18:50 | lilz |  My diary
I am sorry, that I am not adding any new texts or news about my life, but I just wanna tell u: I am still alive, and I am sorry. Nothin´ changed. I never wanna lose u guyz!!!!


Prepáčte, že som sa neozvala už veľmi dlhý čas. Neviem ani prečo, jednoducho sa mi do toho akosi nechce, ale ja sa webu nevzdám, pretože mám jednoducho "deň", kedy je môj najlepší kamarát a kedy si môžem pridať hocijakú fotku a môžem si písať čo chcem a nikto ma zato neskopne a keby aj áno, nič si z toho nerobím, pretože ho nebudem vidieť hneď zajtra. Jednoducho blogy sú najlepší kamaráti, tie ťa vždy zbavia nudy, ale jednoducho neviem čo mám písať. Ale teraz tiež nemám tému, ale píšem sama od seba.... A viete prečo? Pretože ma inšpiruje tá nádherná vec. HUDBA. Vždy keď počúvam nejakú emocionálny a pomalú hudbu, strašne sa do toho vžijem a vyjadrím svoje pocity, všetky, čo mám, ktoré sa skrývali za stenou už hádam dva mesiace, pretože som nemala chuť písať. Ibaže ja blogy stále milujem a neprastanem milovať, pretože je to TÁ vec, ktorá ťa uvoľní a dovolí ti takmer všetko!

A chcela by som sem pridať jednu fotku... Neviem, či sa vám bude páčiť... :)


Chcela som len viac. 3. časť

17. listopadu 2010 v 17:35 | lilz |  Príbehy
Odrazu mi jej  bolo ľúto. Bola prekrásna. Jej plavé vlasy žiarili na modrej podlahe. Mala plné, silno červené pery. Dokonalý rovný nos bol trošičku zdvihnutý dohora. Jej telo bolo chudé a vyšportované. Mala modrú sukňu a trendy bielu košieľku, ktorá bola zapravená. Zaplavil ma hnev. Otočila som sa na toho chlapa.
"Prečo si vybral krásnu mladú ženu?! Si hnusný! Ani ťa nepoznám a už mám o tebe zlú zmienku!"
Bola som strašne rozhnevaná. Cítila som, ako mi do hlavy stúpa červeň. Odrazu som bola vonku. Zistila som, že som v zlomku sekundy bez rozmýšľania chytila dotyčného za krk a hodila ho von oknom, kotré sa rozbilo. Podišla som k nemu.
"Prečo? Povedz mi to!"
Chlap pomaly otvoril oči a pozrel sa na mňa. Smial sa. Smial sa! To ma tak rozčúlilo, že som holou päsťou silno zaryla do zeme. Spravila som hlbokú dieru. Ruku som vytiahla a už smerovala na ležiaceho chlapa. Keď tu zrazu sa postavil a rýchlosťou svetla ma odhodil do vonkajšej steny domu. Chytil ma za ramená.
"Poprvé: Volám sa Ronald. Po druhé: Mala by si sa mi poďakovať za to, že som ťa ušetril a premenil ťa na nebeskú krásu, divoké, silné a nesmrteľné dievča. A nie ma tu biť. A po tretie: Si upírka. Piješ ľudskú krv. Nad nikým sa nezľutuješ. Chcel som ti len vybrať niekoho, kto má sladkú krv. Myslel som si, že sa budeš tešiť. Ak ti mám povedať pravdu, v živote som nevidel takéhoto zvláštneho upíra. Väčšinou si upíri uvedomujú čo robia a začínajú poriadne premýšľať až po mesiacoch."
"Ale ja nechcem piť ľudskú krv. Budem sa živiť čokoľvek iným, len nie ľuďmi," povedala som otrávene.
Ronald sa zamračil: "Inak to nepôjde. Čím iným by si sa predsa potom živila? Čo si myslíš, že upír vyžije z normálneho jedla? Pre nás je normálne jedlo krv!"
Tak už viem, že je to tak, ako to je. V minulom živote som čítala nekoľko príbehov o upíroch. Ani tam sa nemohlo živiť ničím iným len... Ach jaj. Tuho som premýšľala. Potom mi niečo skočilo do mysle a už som to mala na jazyu:
"Síce to nerada hovorím, ale... Čo keby som pila zvieraciu krv? Tá nie je rovnaká?"
"Zvieracia krv je síce dobrý nápad a celkom sa čudujem, ako ti to mohlo dôjsť... Ale zvieracia krv ti nedá silu. Chutí síce veľmi dobre, dokonca lepšie ako ľudská, ale pre nás upírov je zabíjanie zvierat fópá."
"Nerozumiem," vpleštila som naňho oči. Bola som dosť zmätená.
"Chcem povedať, že zvieratá sú pre nás luxus. A okrem toho, my zvieratá nezabíjame. Sú iné, tak, ako my. Sú jedinečné, ako aj my. A keď už si nevzdelaný upír dá zvieraciu krv, nevyživí ho. Po čase zahynie. Prepáč, Steffanie, ale nič iné sa nedá robiť."
Pomaly som sa nadýchla, aj keď upíri dýchať nepotrebujú. Aj to bola výhoda.
"Nechcem zabíjať ľudí a nechcem ani zomrieť," povedala som nerozhodne.
"Viem, je to ťažké. Bolo to ťažké aj pre mňa. A vždy to bude ťažké. Ale mám jeden návrh. Pôjdeme loviť. Teraz zrána, kým je ľudí najmenej, aby si nás nik nevšimol, aj keď to sa určite nestane. Zavediem ťa do veľmi, veľmi chudobnej štvrti. Zabiješ ľudí, ktorí v podstate trpia. Vlastne im len pomôžeš."
"A nemôžem ich premeniť?"
"Nie, nie, nie. Ešte som ti zabudol povedať, že premieňajú sa iba tí, ktorí sú výnimoční. To vycítiš."
"A nie je to náhodou tak, že keď im nevypiješ všetkú krv, tak sa zotavia už ako premenení?"
"Presne tak je to, ale musíš cítiť, že sú tí praví. Akonáhle by neboli, stačí iba prehryznúť kožu a obeť je mŕtva. Dostane jej totiž do krvi upírí jed, ktorý je najnebezpečnejší na svete. Keď je však obeť výnimočná, tak jed sa spaluje v krvi. Nemaj obavy."
Povzdychla som si. Celé to bolo také zložité. Ani som si nevšimla, že sneží. Bolo mi strašne horúco, tak či onak. Musím sa vysporiadať s novým životom. Ešte sa toho dozviem veľa, ale už ma začala bolieť hlava. To asi preto, lebo som novorodená. Naraz to bolo priveľa informácii. Teraz sa chcem ísť rozprávať o niečom inom a zaoberať sa niečim iným. A hlavne vyskúšať svoje schopnosti a... V momente ma začalo páliť hrdlo. Už viem, že keď na to spomeniem tak... ÁÁU! Už sa to nedá vydržať.
"Poďme už radšej do tej chudobnej štvrte. Som znovu hladná."
 


Chcela som len viac. 2. časť

15. listopadu 2010 v 19:36 | lilz |  Príbehy
Ešte stále som  pila. V živote som nebola taká šťastná. Cítila som tú slasť a ten príjemný teplý pocit. Krv- moja droga- sa vpúšťala do celého môjho tela. Už som ju cítila takmer v každej časti môjho tela, každá moja bunka bola obnovená, očistená a zdravá. Až teraz som cítila, ako chutí život.
Po chvíli som začala cítiť, že v tele už nie je dostatočne veľa krvi, no ja som tále nemala dosť. Zmrzačenú siluletu som si pritisla k telu najtesnejšie, ako to šlo a ostré dravčie zuby som zaťala do holého mäsa. Slasť ustávala a krv, ktorá zostala v tele, bola už studená a kyslá. Fuj! Chcem niečo iné! Celou silou som hodila telo na zem. Prvé čo som videla, boli dlhé plavé vlasy. Sklonila som sa k nim. Tesáky sa už zmenili na obyčajné zuby, zato hnev sa stupňoval. Vytrhla som šticu jemných vlasov a chcela som pokračovať, no ktosi ma potiahol. Prudko som sa otočila a vycerila zuby. Dotyčný sa usmial. Hnev vystriedala zvedavosť.
"Tak sa mi to páči, Steffanie. Vyvinul sa z teba lovec, nič netreba meniť, naozaj. Som na teba hrdý."
Takže je to chlap. Mal krátke blond vlasy a veľmi malé oči blízko seba. Boli šedivej farby. Mal strašne úzke pery a veľmi vysušené. Jeho dlhý nos, špicatá brada a celkovo výrazné obrysy hovorili, že je to potmehút. Pozeral sa na mňa ako veliteľ na úspešného vojaka. V jeho pohľade bolo cítiť hrdosť, ale aj samoľúbosť. Musím  povedať, že nevyzeral zrovna najlepšie.
Zvedavosť sa opäť predrala navonok a pomaly som vyhabkala:
"A- a- ako?"
Potichu sa zasmial: "Na túto otázku som čakal. Takže si už zabudla?"
Nastalo dlhé ticho.
"Pozri, poviem ti to celé od začiatku: Ešte pred dňom som bol na love. Bol večer, strašne neskoro. Ty si sa potácala cestou s kamarátkami. Boli ste tam sami a tak som sa rozhodol pre vás, pretože som si myslel, že vás na svete nik nepotrebuje, keď ste sa ako trinásťročné opili. No veľmi som sa mýlil."
Pozrela som sa naňho a naznačila som mu, že tomu chápem a nech znova hovorí, pretože som už upírka a mám rýchle reflexy.
"Vy ste totiž neboli vôbec nadrogované, ani opité. Iba ste sa dobre bavili. Keď som po vás skočil, veľmi ste kričali. Teda, tvoje dve kamarátky, ty nie. A tak som ich odhodil na zem a tebe som povedal, že máš zostať stáť, inak ich zabijem. "
Znovu ticho.
"Ty si tam zostala. Tým si ma ešte viac presvedčila, že si výnimočná. Podišiel som k tvojim kamarátkam a chcel som sa ich napiť......."
".......no potom som sa zľutoval a nechal som ich odísť. Neviem kde sú, ani čo s nimi je. Začal som sa totiž venovať tebe."
"Vedel som, že ťa nemôžem len tak zabiť. Dal som ti na výber. Pravdaže, najskôr som ti všetko objasnil- že upíri existujú a že pijú krv. Ľudskú krv. Pýtal som sa, že či sa chceš zmeniť, alebo zostať nažive. Je jasné, čo si povedala. A tak si tu. Máš nové meno- Steffanie. Podľa legendy sa každá Magda volá Steffanie v druhom živote. Si krásna upírka, vybrala si si cestu, správnu cestu a budeš so mnou až.... Naveky."
Takže toto je upírstvo? Toto som naozaj chcela?
Bežím rýchlejšie. Dokážem skákať. Som obratná a nesmrteľná. Ale som dravec. Lovec. A zabíjam nevinných ľudí, ktorý by si inak mohli nažívať v spokojnosti a pokoji. Ale ja prídem a zabijem ich. Mám z toho slasť. Ešte raz som sa pozrela na telo krásnej mladej ženy. 

Retouch mňa

7. listopadu 2010 v 13:32 | lilz |  Videá, grafika a obrázky
Tento retouch je taký, že niekomu sa strašne páči, niekomu sa hnusí. Také boli aj názory na mojom Facebook-u. Ako sa páči vám? Je robený v PS.


retmna

Podľa mňa je na moje pomery celkom výdarek.

Už prišiel čas, zlatko...

1. listopadu 2010 v 19:44 | lilz |  My diary
Dospelosť- voľnosť, bezočivosť, vlastný život, sloboda, cestovanie, láska, peniaze, kluby, nákupy BEZ mamy.....
Dospelosť- zodpovednosť, nervozita, práca, investície, hádky, svadba (už žiadne flirtovačky), už žiadne diskotéky, žiadne kluby, žiadne piatky a stretávky v meste, rodina,deti, muž, deti, muž, deti, deti deti detiiiiii....

Ako sa teda máme pozerať na dospelosť? Je to niečo obrovské, človek si vyberá vlastnú cestu- vydá sa buď tou prvou- niečo podobné ako detstvo, ale na vlastnú päsť. Väčšina si však vyberie tú druhú cestu. Manželstvo, deti, zodpovednosť. Dospelosť ponúka veľmi veľa možností, je to nebezpečný, nový svet. Kým ste si pokojne spolunažívali s rodinou, najskôr sa váľali po zemi s hračkami, potom liapali po stromoch a nakoniec sa fintili do mesta, ste si ani neuvedomili, že prišiel čas na vec, ktorá rozhoduje o našom živote. Prišlo na vec, že musíte ísť do sveta, začať poriadne žiť a začať byť zodpovedný. V tomto čase, v čase, keď už viete, že nemôžete stráviť celý život doma na zadku s rodičmi sa treba vedieť rozhodovať, treba vedieť čo chceme, treba vedieť čo to o svete, treba spoznať krutú realitu. Zrazu chcú od vás všetci všetko a je to na vás priveľa. Práve v tomto čase rozhodujete o svojom živote. To, čo bolo predtým sa zdá byť maličké, akoby ste doteraz boli predškoláci, až teraz sa začína mimoriadne dôležitá škola. Myslím si, že časť života, keď začnete byť dospelí, je tá najdôležitejšia časť života. Je to prelom, ktorý začína u každého inak. Inak povedané, je to individuálne.

Mama. Slovo, ktoré každé dieťa pozná. Je to slovo, ktoré nás dokaže naštvať, milovať, naučiť, ale aj nenávidieť (krajné prípady).

Mama. Slovo, ktoré pozná každý dospelák. Ale ako ho vidí on teraz? Teraz je aj on rodič. Keď sa mu niečo nepáči, opraví svoju mamu? Keď sa pozriete na svoju mamu s odstupom času, zistíte veľa jej inýc stránok, dobrých, zlých, takých, o ktorých ste ešte nepočuli. A tak je to s inými vecami. V dospelosti zistíte nové veci, dospelosť vám otvorí oči. Ukáže vám svet z tých najrôznejších strán. Dospelosť má, ako som písala v prvom odseku, svoje výhody, aj nevýhody, ale musí ju absolvovať každý, či sa mu to páči, alebo nie.

Halloween

30. října 2010 v 20:55 | lilz |  My diary
Halloween. Ako opísať toto slovo, udalosť? Myslím, že tento pojem je až príliš všeobecný.
V prvom rade by ste mali vedieť, že nie všetci ho oslavujú rovnako. Najviac sa sviatok rozšíril v Amerike, tí z neho urobili čosi obrovské a  oslavujú ho tam aj malé deti. Veď viete, ako to tam chodí. Skupinka detí si chodí z doma do domu prezlečení v maskách a hovoria obľúbený slogan: "Trick or treat", čo  sa doslovne preložiť veľmi nedá, ale všetci vedia, že deti chcú od domácich sladkosti (treat) a ak im nič nedajú, tak ich postrašia, prípadne dajú na bránku toaleťák. Už som počula aj o kečupe aj o vajíčku, čo sa mi zdá trošku surové. Dostávame sa na východ cez Atlantik a nachádzame sa v Európe. Tu to ešte nie je tak veľmi rozšírené ako na západe, ale všetci vedia, že sa tento Amerikánsky zvyk pretradoval aj k nám. 
- Niektorým sa to nepáči. Áno, samozrejme, poznám veľmi veľa takých ľudí. Aj keď sa v tomto prípade u detí takéto veci veľmi nevyskytujú, dospelí sa nevedia zmieriť s tým, že ich dajakí "strašiaci" otravujú, keď oni chcú ísť ja neviem, do kostola, zapáliť sviečky na hrob príbuzným, alebo si pokojne odrelaxovať večer.
Je aj oveľa viac dvôvodov, ale myslím, že tento je najhlavnejší.
- Iní s tým nemajú problémy a pokojne sa zapoja do zabávačiek.
-Halloween sa však nemusí oslavovať len takto. Niektorí si urobia strašideľnú noc doma, iní pozerajú filmy, alebo robia z tekvíc strašiakov. Existujú aj H. párty, kde sa stretne veľa ľudí prezlečení v kostýmoch a tam sa tancuje a zabáva až do noci. Halloween sa oslavuje aj v Amerických školách a skôlkach, dokonca ho v škôlke oslavovala aj moja mladšia sestra.
Ľudia teraz oslavujú "Heláč" veľmi často, ale pozor, nepreháňajte to a majte štipku empatie voči tým, ktorým sa to nepáči.


Moja rodina oslavuje Halloween už roky. Kedysi som chodievala v partií s mojou väčšiou sestrou a jej kamoškami, teraz už to organizujem po tretí krát sama a je to celkom haluz. Chodíme po našom sídlisku v rôznych maskách a potom si u nás doma rozdelíme odmeny, niekedy si aj niečo zarobíme hihi! Tentoročný Helláč je už zajtra a ja vám neskôr napíšem, že ako dopadol!

P.S.: Čo uprednostňuje vaša família: Dušičky alebo Halloween?

Karaoke Gaga

16. října 2010 v 14:11 | lilz |  My diary
Super! Konečne som zohnala hudbu aj texty na Speechless od Lady Gagy. Teraz to stačí už len dať na CD a je to! O čom tu vlastne kecám? No, na speve (po ročnej prestávke som začala chodiť na súkromné hodiny), mi učiteľka povedala že sa budeme učiť modernú pieseň (karaoke, asi je dajaká súťaž, ešte som sa ani nespýtala, o čo itde). Jediné čo viem, že si mám vybrať pieseň, ktorú budem spievať. Rozhodla som sa pre Lady Gagu Speechless. Zohnala som hudbu aj text a keby som to nezvládala, tak proste budem spievať Hviezdy. Viete, vráť mi tie hviezdy, neviem kto to spieva, lebo tých verzií je naspievaných viac. Tak, som celkom spokojná. A pokiaľ ide o ľudovku- vybrala som si pomalú a je docela ľahká. Na speve sa totiž učíme spievať ľudovky, ale veľmi ma potešilo, že mi hneď na prvú hodinu dala modernú! :D..

Som OK!

16. října 2010 v 14:04 | LILZ |  Videá, grafika a obrázky
SOM KO

Urobila som efekt na moju haluznú fotku... Takže:

Zdeformovala som ju (zakrútila)
Použila som krivky (efekt vo PS)
Zmenila som farby, na modrú
Použila som umelecký efekt rozmáznutí či ako sa to volá :D
A ešte som napísala: I am ok, bo sa mi to tam hodí :D

Vymazávam

16. října 2010 v 10:51 | lilz |  Projekty
Ahojte, doteraz som vždy písala z maminho notebook-u a teraz som chytila náš spoločný so ségrou, ktorý veľmi nepoužívame, lebo je pomalší a zahltený asi tak dokopy aj 2000 cimi fotkami. Takže idem "zreformovať"  comp a potom sa pustím aj na rubriky tohoto webu, pretože už skoro všetko dávam do rubriky "ostatné" a už to začína byť plné tak tu nechcem neporiadok. Pááá a keby niečo som ON!

Spriatelenie? Málokedy

16. října 2010 v 10:38 | lilz |  Spriatelené blogy
Už som sa rozhodla. Nebudem spriateľovať len tak s hocikým. Ani už nebudem písať vám, že či spriatelíte, keď sa mi páčila jedna rubrika. A nebudem mať tisíce SB čok, to teda nie. Spriatelím len s tým blogom, ktorý ma zaujala a na ktorý rada chodím. Takže ak chcete spriateliť, tak by som vám chcela povedať jednu vec: Musí sa vám páčiť môj blog a mne sa musí páčiť váš. A musíme sa často navštevovať. Takže toho, koho som si teraz nedala do zoznamu, ten môj priateľ nie je. Bohužiaľ... Takže sa radšej rýchlo pozrite do zoznamu....



šiplka dole

Rodičko

14. října 2010 v 19:08 | lilz |  My diary

Ak si prečítate celý tento článok, tak vám ďakujem a vyjadrite sa pls do komentárov...

Prepáčte, že som sa dlhšie neozvala. Nemám dvôvody, jednoducho si občas dám dlhšiu prestávku. Dnes bol veľmi obyčajný deň. Ako som ráno išla do školy, tak som mala čiapku a rukavice a poobede som bola v trigovici :D.... Strašné oteplenia. V škole bolo celkom v pohode.
Na jednej hodine sa učiteľka zmienila o rodičku, že jeden nemenovaný rodič hovoril o našej ZŠ, že nás nedostatočne pripravuje na gympel. Potom sme to preberali dopodrobna, hovorila, že už to počula veľa krát a že si myslí, že učiteľky sa nás snažia naučiť nás a že rodičia sú čudné stvorenia, že sú kadejakí a že namáme zvaľovať chyby na základku. A že ak chceme viac, tak máme ísť na doučko. Toto všetko by bolo v poriadku, keby to nebola povedala moja mama. No, vlastne ešte neviem, či to povedala, lebo je vo Viedni a príde až večer. Ale my sme takúto vec miliónkrát preberali. Proste a jednoducho si myslím, že je to pravda. Alebo nie úplná, ja viem, že ma chcú najviac naučiť, že sa snažia ibaže.... Ibaže keby porovnáte gympel so základkou, tak to zistíte. Ja poznám gymplákov, je ich veľmi veľa, dokonca aj moja ségra, tak viem o čom hovorím. Tá išla na gympel zo štvrtej triedy a asi som mala ísť aj ja. A nevadilo by to, že som zostala na pomerne ľahkej základke, ale skrátka ide o to, čo vám tu chcem už dlhšie povedať a konečne môžem začať: Prečo si myslím, že je to pravda, čo ASI povedala moja mama na rodičku?

1. Je učka na strednej a vie, ako sa učí
2. Povedala, že keď bola ona na základke, tak museli učivo vedieť porozprávať, pretože by na gympli nemali šancu
3. Jedna známa, dievča, ktoré odišlo z našej školy z deviatky na gympel, teraz dostáva zlé známky. Teda, nechcem ju vysvecovať v zlom. A prečo? Pretože sa jej na základke nechcelo veľmi učiť, ale zvládala to, dostávala na vysvedčku iba dvojky a jednotky. To by sa dalo. Ibaže keď prišla na gympel, tak učky od nej chceli, aby vedela porozprávať učivo. Ale ona to NEVEDELA! Pretože tie učky na ZŠ to od nej nechceli! Tak ako sorry, ale v tom ja teda vidím problém. A keď toto triedna hovorila, tak som sa cítila tak trochu blbo. Ale čo už....A ešte niečo...

Chemické značky. My sa to na ZŠ neučíme všetko, učíme sa takú polku. A na gympli od vás chcú všetky! Tak sorry, ale keď vedia, že od nás chcú všekty, tak prečo nám nedajú všetky? :D A to hovorila učka fyziky, takže to mám od nej, čiže ONA TO VIE! OMG! Neteším sa, všeci stredoškoláci mi hovoria: "Uži si základku ešte!" No, uvidí sa... A najlepšie je toto: Môj kamoš je v tercií na gympli a ja som na ZŠ  v siedmej triede. My sme začali s chémiou už v šiestej a oni až teraz, v tercií. My sme sa začali učiť chemické značky až teraz. Vieme ich zatiaľ len PäŤ! To by bolo ok, ale viete čo? Môj kamoš, čo má chémiu, ako som spomínala, prvý rok, tak oni berú každú hodinu päť značiek! Tak ako sorry, ale oni musia vedieť tých značiek oveľa viac. Predbehli nás veľmi ľahúčko!
Viem že gympel je náročnejší. Viem, že my máme predpísaných naučiť sa len 40 značiek. A v tomto zas súhlasím s triednou. My máme tie veci PREDPÍSANÉ, čiže učky nemôžu robiť čo chcú.... Toto je však stráášne neféér voči nám! Akoby žaci základky boli dačo menej. Učia sa len 40 značiek a gympláci, tí istí ľudia ako my, sa učia všetky a potom my máme ísť z deviatej triedy na gympel a vieme len 40 značiek a oni po nás chcú všetky... Tak ako... No nič už :/.. MALA SOM ÍSŤ NA GYMPEL! Čo si o tom myslíte? Píšte!

Ja viem, ja viem...

7. října 2010 v 13:40 | lilz |  Novinky
Áno, znovu nový dessign. Väčšinou už veľmi nedbám na grafiku a robievam jednoduché dessy vo Photofiltri, aj keď to viem aj vo Photoshope.... Ale čo už no... :-D . Mne sa ten včerajší dess moc neľúbil, tento je lepší! Inak všetko moja tvorba, dokonca aj tá foto! :D Inak, to je môj foťák tam :-D.... A keď si zrolnete trošku nižšie, bude sa vám pozdie stránky meniť na zelenú! To je fasa :D... Tak čo, je to lepšie?

Malá spomienka

6. října 2010 v 17:32 | lilz |  Dovolenka
Akurát mi z hlavy vyšla spomienka z minulej zimy. Išli sme z lyžovačky a chceli sme sa zastaviť vo Vidni, o nakoniec sme išli do meini mestečka Baden. Tak strašne ma to vytočilo.... Je to kúpelné mesto, ktoré je mi doteraz záhadou. Prišli sme tam. To mesto bolo fakticky strašne malé, skoro nik tam nebol. Akoby bolo niečim, ako môj blog. Neobjavené, zabudnuté. Boli sme sa tam aj najesť, síce v reštike bolo veľa ľudí, všetko to boli pravdepodobne návštevníci, boli tam zvláštni starí ľudia. A najväčšia "zvláštnosť" bola, keď sme sa prechászali cez námestie. Pána jána... Tam skoro NIK nebol. Chápete to? Ja nie, nechápala som, ako tam vôbec môžu žiť. A najlepšie je, že práve TAM, musia dať najväčšie kasíno v Rakúsku. Ach, veď tam to vôbec nežije. A to kasíno je obrovské, nesmie sa tam fotiť... A ANI TAM SKORO NIK NEBOL! No, zvláštne mestečko. Ale chcem sa tam vrátiť, pretože napriek týmto veciam- páčila sa mi tam príroda, to ticho, tá "zraniteľnosť". Trošku mi to pripomenulo moje Trenčianske Teplice. Je to kúpeľné mesto (tiež), no ja to poznám, takže sa mi to nezdá byť zabudnuté. Ibaže... Aha, došlo mi to až teraz. Veď keby som prišla do Teplíc ako návtevníčka,  tak by sa mi to tiež určite zdalo zvláštne... A možno v mestečku Baden, možno práve tam to vždy žije, len som prišla v zlom čase.... Ale neobkecávam ďalej no, jednoducho, chcem tým vyjadriť, že sa ma takéto mestečká fascinujú...

A foto?


casiino
tak tu vychádzam z toho kasína no :D To je hádam jediná foto, a to ma neteší... Ešteže existuje ten Google :D Takže, ak sa chcete nazrieť, hoďte si tam: Baden Austria.

Konečneeee!

6. října 2010 v 13:21
Ááách... Konečne hotový dessign. Henten bol síce krajší, ale už ma nebavil, tak som dala tento. Páči sa vám? Viem, tá animka sa tam moc nehodí, ibaže bolo to strašne tmavé, tak som to chcela oživiť...



No, tak máme ho na svete a ja už PC nechávam povedľa a vy sa môžete osviežiť novými článkymi a dessignom... Teším sa na vás a ešte vás prídem pozrieť....


P.S.: tú foto na záhlaví som urobila...JA! :D Podľa mňa je super!

Kam dál