Červenec 2010

Chcela som len viac. 1. časť

27. července 2010 v 20:23 | lilz |  Príbehy






bree


Po dlhej dobe- aspoň myslím- som otvorila oči. Úplne prvú zmenu som pocítila vtedy, keď som zistila, že som vôbec nepotrebovala žmurkať. Potom zmeny neboli len nepatrné. Zmenilo sa všetko. Akoby mi tá ukrutná bolesť, taká, ktorá sa, bohužiaľ, ani nedá opísať, pomohla vo zmysloch. Akoby po nich niekto prešiel prachovkou a oni sa očistili. Tak poprvé: Všetko čo som videla, stoličky, vankúše, lampy, steny, dvere, posteľ na ktorej som mimochodom ležala, jednoducho všetko, bolo neopísateľne ostré. Na takéto niečo nemá žiadny dobrý fotoaparát. To ani zďaleka. Druhá vec bola menej badateľná. Sluch. Počula som kroky. Toto ma prekvapilo. Ľudia, čo sem mali dôjsť podľa môjho odhadu asi tak o tri sekundy, sem prišli asi o tri minúty. Po chvíli mi došlo, že asi nežijem. Predsa by som nemohla mať taký dokonalý sluch. Áno, buď snívam, alebo som už mŕtva.
Dlho netrvalo, kým som začula niečo, čo ma totálne rozrušilo. Bol to buchot srdca, ktorý podľa mojich výpočtov (abnormality) prichádzal as z tridsiatich metrov. Buchod sa v okamihu sekundy zrýchlil a bolo ho počuť veľmi zreteľne. Popritom som zacítila krásnu vôňu, ktorú som zbadala dosť neskoro, asi preto, lebo som bola zaneprázdnená srdcom. Vedela som však, že som na nej začala byť nenormálne závistlá. Tá vôňa bola tak blízko...
A znovu sa to začalo. Hrdlo ma neskutočne začalo páliť a škriabať, akoby ma tam poštípala včela, ktorej žihadlo horelo. To už som nevydržala a vstala som z postele. Bolo to také rýchle, že som sa ani nestihla čudovať, nebola to ani sekunda. Zato som aspoň zrakom stíhala pozorovať pohyby svojho tela. Ruky chytili vrieskajúcu siluletu a ústa sa dotkli toho miesta, kde som najviac cítila tú vôňu, moju drogu. Prehryzla som tenkú vrstvu. A už som to pochopila. Cicala som krv. Bola som krátko premenená upírka.

"Dobre sa nasýť, dieťa!"

Tak a idem na to!

22. července 2010 v 11:59 | lilz |  Úvod
Ahojte. Volám sa Laura, ale odteraz, aspoň na tomto blogu, ktorý je už aspoň tisíci, ma volajte Lilz.

Tak a pustím sa do toho! Ten nadpis všetko úplne vystihuje. Opäť som si totiž založila blog a dúfam, že to konečne výjde. Tento nápad sa zrodil na dovolenke, na ktorej som sa ešte predchvíľou vyvaľovala. Čo tak založiť si blog o svojom živote? Chcem byť novinárka a toto všetko ma nesmierne baví, tak prečo sa už v detstve nezlepšiť?

O čom bude? A načo by som to tu písala. Všetci hádam rozumejú, čo som tu doteraz písmenkovala. Jednoducho a krátko: Budú tu moje názory na rôzne veci, budú tu schované moje zážitky, príbehy, atď. A prečo vás blog bude pútať? Jednak preto, lebo moje názory budú možnože na niečo aj pre vás ( Napr.: opíšem knihu a je už len na vás, či pre ňu skočíte do obchodu, či knižnice, alebo nie). A bude vás lákať aj preto, lebo mám super zážitky a budú sa páčiť aj vám :). Ak vás blog nepritiahne, nevadí. Tak sa tu majte skvele....


--Lilz--