Listopad 2010

Chcela som len viac. 3. časť

17. listopadu 2010 v 17:35 | lilz |  Príbehy
Odrazu mi jej  bolo ľúto. Bola prekrásna. Jej plavé vlasy žiarili na modrej podlahe. Mala plné, silno červené pery. Dokonalý rovný nos bol trošičku zdvihnutý dohora. Jej telo bolo chudé a vyšportované. Mala modrú sukňu a trendy bielu košieľku, ktorá bola zapravená. Zaplavil ma hnev. Otočila som sa na toho chlapa.
"Prečo si vybral krásnu mladú ženu?! Si hnusný! Ani ťa nepoznám a už mám o tebe zlú zmienku!"
Bola som strašne rozhnevaná. Cítila som, ako mi do hlavy stúpa červeň. Odrazu som bola vonku. Zistila som, že som v zlomku sekundy bez rozmýšľania chytila dotyčného za krk a hodila ho von oknom, kotré sa rozbilo. Podišla som k nemu.
"Prečo? Povedz mi to!"
Chlap pomaly otvoril oči a pozrel sa na mňa. Smial sa. Smial sa! To ma tak rozčúlilo, že som holou päsťou silno zaryla do zeme. Spravila som hlbokú dieru. Ruku som vytiahla a už smerovala na ležiaceho chlapa. Keď tu zrazu sa postavil a rýchlosťou svetla ma odhodil do vonkajšej steny domu. Chytil ma za ramená.
"Poprvé: Volám sa Ronald. Po druhé: Mala by si sa mi poďakovať za to, že som ťa ušetril a premenil ťa na nebeskú krásu, divoké, silné a nesmrteľné dievča. A nie ma tu biť. A po tretie: Si upírka. Piješ ľudskú krv. Nad nikým sa nezľutuješ. Chcel som ti len vybrať niekoho, kto má sladkú krv. Myslel som si, že sa budeš tešiť. Ak ti mám povedať pravdu, v živote som nevidel takéhoto zvláštneho upíra. Väčšinou si upíri uvedomujú čo robia a začínajú poriadne premýšľať až po mesiacoch."
"Ale ja nechcem piť ľudskú krv. Budem sa živiť čokoľvek iným, len nie ľuďmi," povedala som otrávene.
Ronald sa zamračil: "Inak to nepôjde. Čím iným by si sa predsa potom živila? Čo si myslíš, že upír vyžije z normálneho jedla? Pre nás je normálne jedlo krv!"
Tak už viem, že je to tak, ako to je. V minulom živote som čítala nekoľko príbehov o upíroch. Ani tam sa nemohlo živiť ničím iným len... Ach jaj. Tuho som premýšľala. Potom mi niečo skočilo do mysle a už som to mala na jazyu:
"Síce to nerada hovorím, ale... Čo keby som pila zvieraciu krv? Tá nie je rovnaká?"
"Zvieracia krv je síce dobrý nápad a celkom sa čudujem, ako ti to mohlo dôjsť... Ale zvieracia krv ti nedá silu. Chutí síce veľmi dobre, dokonca lepšie ako ľudská, ale pre nás upírov je zabíjanie zvierat fópá."
"Nerozumiem," vpleštila som naňho oči. Bola som dosť zmätená.
"Chcem povedať, že zvieratá sú pre nás luxus. A okrem toho, my zvieratá nezabíjame. Sú iné, tak, ako my. Sú jedinečné, ako aj my. A keď už si nevzdelaný upír dá zvieraciu krv, nevyživí ho. Po čase zahynie. Prepáč, Steffanie, ale nič iné sa nedá robiť."
Pomaly som sa nadýchla, aj keď upíri dýchať nepotrebujú. Aj to bola výhoda.
"Nechcem zabíjať ľudí a nechcem ani zomrieť," povedala som nerozhodne.
"Viem, je to ťažké. Bolo to ťažké aj pre mňa. A vždy to bude ťažké. Ale mám jeden návrh. Pôjdeme loviť. Teraz zrána, kým je ľudí najmenej, aby si nás nik nevšimol, aj keď to sa určite nestane. Zavediem ťa do veľmi, veľmi chudobnej štvrti. Zabiješ ľudí, ktorí v podstate trpia. Vlastne im len pomôžeš."
"A nemôžem ich premeniť?"
"Nie, nie, nie. Ešte som ti zabudol povedať, že premieňajú sa iba tí, ktorí sú výnimoční. To vycítiš."
"A nie je to náhodou tak, že keď im nevypiješ všetkú krv, tak sa zotavia už ako premenení?"
"Presne tak je to, ale musíš cítiť, že sú tí praví. Akonáhle by neboli, stačí iba prehryznúť kožu a obeť je mŕtva. Dostane jej totiž do krvi upírí jed, ktorý je najnebezpečnejší na svete. Keď je však obeť výnimočná, tak jed sa spaluje v krvi. Nemaj obavy."
Povzdychla som si. Celé to bolo také zložité. Ani som si nevšimla, že sneží. Bolo mi strašne horúco, tak či onak. Musím sa vysporiadať s novým životom. Ešte sa toho dozviem veľa, ale už ma začala bolieť hlava. To asi preto, lebo som novorodená. Naraz to bolo priveľa informácii. Teraz sa chcem ísť rozprávať o niečom inom a zaoberať sa niečim iným. A hlavne vyskúšať svoje schopnosti a... V momente ma začalo páliť hrdlo. Už viem, že keď na to spomeniem tak... ÁÁU! Už sa to nedá vydržať.
"Poďme už radšej do tej chudobnej štvrte. Som znovu hladná."

Chcela som len viac. 2. časť

15. listopadu 2010 v 19:36 | lilz |  Príbehy
Ešte stále som  pila. V živote som nebola taká šťastná. Cítila som tú slasť a ten príjemný teplý pocit. Krv- moja droga- sa vpúšťala do celého môjho tela. Už som ju cítila takmer v každej časti môjho tela, každá moja bunka bola obnovená, očistená a zdravá. Až teraz som cítila, ako chutí život.
Po chvíli som začala cítiť, že v tele už nie je dostatočne veľa krvi, no ja som tále nemala dosť. Zmrzačenú siluletu som si pritisla k telu najtesnejšie, ako to šlo a ostré dravčie zuby som zaťala do holého mäsa. Slasť ustávala a krv, ktorá zostala v tele, bola už studená a kyslá. Fuj! Chcem niečo iné! Celou silou som hodila telo na zem. Prvé čo som videla, boli dlhé plavé vlasy. Sklonila som sa k nim. Tesáky sa už zmenili na obyčajné zuby, zato hnev sa stupňoval. Vytrhla som šticu jemných vlasov a chcela som pokračovať, no ktosi ma potiahol. Prudko som sa otočila a vycerila zuby. Dotyčný sa usmial. Hnev vystriedala zvedavosť.
"Tak sa mi to páči, Steffanie. Vyvinul sa z teba lovec, nič netreba meniť, naozaj. Som na teba hrdý."
Takže je to chlap. Mal krátke blond vlasy a veľmi malé oči blízko seba. Boli šedivej farby. Mal strašne úzke pery a veľmi vysušené. Jeho dlhý nos, špicatá brada a celkovo výrazné obrysy hovorili, že je to potmehút. Pozeral sa na mňa ako veliteľ na úspešného vojaka. V jeho pohľade bolo cítiť hrdosť, ale aj samoľúbosť. Musím  povedať, že nevyzeral zrovna najlepšie.
Zvedavosť sa opäť predrala navonok a pomaly som vyhabkala:
"A- a- ako?"
Potichu sa zasmial: "Na túto otázku som čakal. Takže si už zabudla?"
Nastalo dlhé ticho.
"Pozri, poviem ti to celé od začiatku: Ešte pred dňom som bol na love. Bol večer, strašne neskoro. Ty si sa potácala cestou s kamarátkami. Boli ste tam sami a tak som sa rozhodol pre vás, pretože som si myslel, že vás na svete nik nepotrebuje, keď ste sa ako trinásťročné opili. No veľmi som sa mýlil."
Pozrela som sa naňho a naznačila som mu, že tomu chápem a nech znova hovorí, pretože som už upírka a mám rýchle reflexy.
"Vy ste totiž neboli vôbec nadrogované, ani opité. Iba ste sa dobre bavili. Keď som po vás skočil, veľmi ste kričali. Teda, tvoje dve kamarátky, ty nie. A tak som ich odhodil na zem a tebe som povedal, že máš zostať stáť, inak ich zabijem. "
Znovu ticho.
"Ty si tam zostala. Tým si ma ešte viac presvedčila, že si výnimočná. Podišiel som k tvojim kamarátkam a chcel som sa ich napiť......."
".......no potom som sa zľutoval a nechal som ich odísť. Neviem kde sú, ani čo s nimi je. Začal som sa totiž venovať tebe."
"Vedel som, že ťa nemôžem len tak zabiť. Dal som ti na výber. Pravdaže, najskôr som ti všetko objasnil- že upíri existujú a že pijú krv. Ľudskú krv. Pýtal som sa, že či sa chceš zmeniť, alebo zostať nažive. Je jasné, čo si povedala. A tak si tu. Máš nové meno- Steffanie. Podľa legendy sa každá Magda volá Steffanie v druhom živote. Si krásna upírka, vybrala si si cestu, správnu cestu a budeš so mnou až.... Naveky."
Takže toto je upírstvo? Toto som naozaj chcela?
Bežím rýchlejšie. Dokážem skákať. Som obratná a nesmrteľná. Ale som dravec. Lovec. A zabíjam nevinných ľudí, ktorý by si inak mohli nažívať v spokojnosti a pokoji. Ale ja prídem a zabijem ich. Mám z toho slasť. Ešte raz som sa pozrela na telo krásnej mladej ženy. 

Retouch mňa

7. listopadu 2010 v 13:32 | lilz |  Videá, grafika a obrázky
Tento retouch je taký, že niekomu sa strašne páči, niekomu sa hnusí. Také boli aj názory na mojom Facebook-u. Ako sa páči vám? Je robený v PS.


retmna

Podľa mňa je na moje pomery celkom výdarek.

Už prišiel čas, zlatko...

1. listopadu 2010 v 19:44 | lilz |  My diary
Dospelosť- voľnosť, bezočivosť, vlastný život, sloboda, cestovanie, láska, peniaze, kluby, nákupy BEZ mamy.....
Dospelosť- zodpovednosť, nervozita, práca, investície, hádky, svadba (už žiadne flirtovačky), už žiadne diskotéky, žiadne kluby, žiadne piatky a stretávky v meste, rodina,deti, muž, deti, muž, deti, deti deti detiiiiii....

Ako sa teda máme pozerať na dospelosť? Je to niečo obrovské, človek si vyberá vlastnú cestu- vydá sa buď tou prvou- niečo podobné ako detstvo, ale na vlastnú päsť. Väčšina si však vyberie tú druhú cestu. Manželstvo, deti, zodpovednosť. Dospelosť ponúka veľmi veľa možností, je to nebezpečný, nový svet. Kým ste si pokojne spolunažívali s rodinou, najskôr sa váľali po zemi s hračkami, potom liapali po stromoch a nakoniec sa fintili do mesta, ste si ani neuvedomili, že prišiel čas na vec, ktorá rozhoduje o našom živote. Prišlo na vec, že musíte ísť do sveta, začať poriadne žiť a začať byť zodpovedný. V tomto čase, v čase, keď už viete, že nemôžete stráviť celý život doma na zadku s rodičmi sa treba vedieť rozhodovať, treba vedieť čo chceme, treba vedieť čo to o svete, treba spoznať krutú realitu. Zrazu chcú od vás všetci všetko a je to na vás priveľa. Práve v tomto čase rozhodujete o svojom živote. To, čo bolo predtým sa zdá byť maličké, akoby ste doteraz boli predškoláci, až teraz sa začína mimoriadne dôležitá škola. Myslím si, že časť života, keď začnete byť dospelí, je tá najdôležitejšia časť života. Je to prelom, ktorý začína u každého inak. Inak povedané, je to individuálne.

Mama. Slovo, ktoré každé dieťa pozná. Je to slovo, ktoré nás dokaže naštvať, milovať, naučiť, ale aj nenávidieť (krajné prípady).

Mama. Slovo, ktoré pozná každý dospelák. Ale ako ho vidí on teraz? Teraz je aj on rodič. Keď sa mu niečo nepáči, opraví svoju mamu? Keď sa pozriete na svoju mamu s odstupom času, zistíte veľa jej inýc stránok, dobrých, zlých, takých, o ktorých ste ešte nepočuli. A tak je to s inými vecami. V dospelosti zistíte nové veci, dospelosť vám otvorí oči. Ukáže vám svet z tých najrôznejších strán. Dospelosť má, ako som písala v prvom odseku, svoje výhody, aj nevýhody, ale musí ju absolvovať každý, či sa mu to páči, alebo nie.