Chcela som len viac. 2. časť

15. listopadu 2010 v 19:36 | lilz |  Príbehy
Ešte stále som  pila. V živote som nebola taká šťastná. Cítila som tú slasť a ten príjemný teplý pocit. Krv- moja droga- sa vpúšťala do celého môjho tela. Už som ju cítila takmer v každej časti môjho tela, každá moja bunka bola obnovená, očistená a zdravá. Až teraz som cítila, ako chutí život.
Po chvíli som začala cítiť, že v tele už nie je dostatočne veľa krvi, no ja som tále nemala dosť. Zmrzačenú siluletu som si pritisla k telu najtesnejšie, ako to šlo a ostré dravčie zuby som zaťala do holého mäsa. Slasť ustávala a krv, ktorá zostala v tele, bola už studená a kyslá. Fuj! Chcem niečo iné! Celou silou som hodila telo na zem. Prvé čo som videla, boli dlhé plavé vlasy. Sklonila som sa k nim. Tesáky sa už zmenili na obyčajné zuby, zato hnev sa stupňoval. Vytrhla som šticu jemných vlasov a chcela som pokračovať, no ktosi ma potiahol. Prudko som sa otočila a vycerila zuby. Dotyčný sa usmial. Hnev vystriedala zvedavosť.
"Tak sa mi to páči, Steffanie. Vyvinul sa z teba lovec, nič netreba meniť, naozaj. Som na teba hrdý."
Takže je to chlap. Mal krátke blond vlasy a veľmi malé oči blízko seba. Boli šedivej farby. Mal strašne úzke pery a veľmi vysušené. Jeho dlhý nos, špicatá brada a celkovo výrazné obrysy hovorili, že je to potmehút. Pozeral sa na mňa ako veliteľ na úspešného vojaka. V jeho pohľade bolo cítiť hrdosť, ale aj samoľúbosť. Musím  povedať, že nevyzeral zrovna najlepšie.
Zvedavosť sa opäť predrala navonok a pomaly som vyhabkala:
"A- a- ako?"
Potichu sa zasmial: "Na túto otázku som čakal. Takže si už zabudla?"
Nastalo dlhé ticho.
"Pozri, poviem ti to celé od začiatku: Ešte pred dňom som bol na love. Bol večer, strašne neskoro. Ty si sa potácala cestou s kamarátkami. Boli ste tam sami a tak som sa rozhodol pre vás, pretože som si myslel, že vás na svete nik nepotrebuje, keď ste sa ako trinásťročné opili. No veľmi som sa mýlil."
Pozrela som sa naňho a naznačila som mu, že tomu chápem a nech znova hovorí, pretože som už upírka a mám rýchle reflexy.
"Vy ste totiž neboli vôbec nadrogované, ani opité. Iba ste sa dobre bavili. Keď som po vás skočil, veľmi ste kričali. Teda, tvoje dve kamarátky, ty nie. A tak som ich odhodil na zem a tebe som povedal, že máš zostať stáť, inak ich zabijem. "
Znovu ticho.
"Ty si tam zostala. Tým si ma ešte viac presvedčila, že si výnimočná. Podišiel som k tvojim kamarátkam a chcel som sa ich napiť......."
".......no potom som sa zľutoval a nechal som ich odísť. Neviem kde sú, ani čo s nimi je. Začal som sa totiž venovať tebe."
"Vedel som, že ťa nemôžem len tak zabiť. Dal som ti na výber. Pravdaže, najskôr som ti všetko objasnil- že upíri existujú a že pijú krv. Ľudskú krv. Pýtal som sa, že či sa chceš zmeniť, alebo zostať nažive. Je jasné, čo si povedala. A tak si tu. Máš nové meno- Steffanie. Podľa legendy sa každá Magda volá Steffanie v druhom živote. Si krásna upírka, vybrala si si cestu, správnu cestu a budeš so mnou až.... Naveky."
Takže toto je upírstvo? Toto som naozaj chcela?
Bežím rýchlejšie. Dokážem skákať. Som obratná a nesmrteľná. Ale som dravec. Lovec. A zabíjam nevinných ľudí, ktorý by si inak mohli nažívať v spokojnosti a pokoji. Ale ja prídem a zabijem ich. Mám z toho slasť. Ešte raz som sa pozrela na telo krásnej mladej ženy. 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama